1. októbra 2017

Treska s bylinkovo cesnakovým maslom, batátove pyré, mrkvové a cuketové rezance na cibuľke s koriandrom a s kurkumou, čierna mrkva s rascou, škorricou a s medom a šalátový mix s medovo limetkovou zálievkou

Uf, dosť dlhý názov. 

Rybu mám najradšej so zeleninou. A ak ju mám na tanieri v rôznych chutiach a vônach, tak to mám ešte radšej. Podľa mňa je toto také ľahké, príjemné neskoroletné, či skorojesenné jedlíčko. čo poviete? Je to naozaj výborné, jediný môj problém je, že si často nepamätám, ako som to naposledy presne robila. Tak skúsim...


Treska na masle

Treska na masle s batátovým pyré

Potrebujeme:

tresku
maslo
čierne korenie
batáty
petržlenovú vňať
cukinu
mrkvu červenú
koriander
kurkumu
mrkvu čiernu
rascu
tyčinku škorice
cibuľu
listový šalátový mix
limetku
soľ
med
olivový olej
cesnak

Postup:

Rybu umyjeme, nakrájame na porcie, poriadne vysušíme papierom, okoreníme a opečieme na masle. pečieme krátko, asi 5 min z každej strany. Vlastne, z jednej viac a po obrátení už len dopečieme. 
Batáty ošúpeme, nakrájame a uvaríme. Popučíme, ochutíme soľou, limetkou a maslom, posypeme nasekanou vňaťkou. 
 Na panvicu dáme na oleji do ružova opiecť nasekanú cibuľku. Pridáme soľ a opečieme spolu s kurkumou a s koriandrom.  Pridáme cuketu a mrkvu, ktoré sme pomocou  škrabky naplátkovali na široké tenké rezance. Chvíľu spolu podusíme a odstavíme. 
Zvlášť si pripravíme podobným spôsobom naplátkovanú čiernu mrkvu. Posypeme rascou. K tej sa mi hodí viac sladkavejšia a voňavejšia chuť, tak som do oleja prihodila tyčinku voňavej škorice zo Sicílie a na záver som dochutila medom a limetkou.  Myslím, že netreba z nej urobiť veľa, len toľko, aby príjemne doplnila chuť. 
No a keďže je všetká zelenina tepelne pripravená, hodilo by sa mi tam troška sviežej, čerstvej chuti. Na to je dobrý čerstvý, chrumkavý listový šalátik. 
Umyť, trocha vysušiť a zaliať zálievkou a posypať nasekanou čerstvou vňaťkou. 
( Zálievka - med, limetku, soľ a olivový olej  - všetko vymiešať) 

Rybu zjemníme a vylepšíme bylinkovým maslom. To si vymiešame maslo, soľ, cesnak a nadrobno nasekané bylinky. Môžete pridať pár kvapiek limetky. Ja mám rada ako základ petržlenovú vňať a troška tymiánu. Ňam, mne to proste na tej rybe chutí. A ak máte radi maslo tak, ako ja, kľudne si z neho dajte aj na batátové pyré. 


Mrkvové a cuketové rezance

Treska s bylinkovým maslom

2. apríla 2017

Fialky



Stihli ste tento rok fialky? Ja áno, ale bola to tesnotka. Ešteže mám takých skvelých priateľov, ktorí ma pozvali. Každý rok sa na ne teším. Bolí ma chrbát, ale krčím sa a zbieram. A vdychujem tú prenádhernú arómu. ( a... vždy si spomeniem na fantastickú  fialkovú zmrzlinu v Provence 😟 )

Bolo ich menej,  ako po iné roky, ale opäť z nich voňala celá záhrada.  A teraz mi z jednej jedinej mini kytičky vonia celý byt. Nechápem, kde sa toľko vône berie v tej malej kvetinôčke... A tak si to užívam si to, lebo viem, že zajtra už bude po fialkách vo vázičke.

Tak, ak ste to tento rok nestihli, posielam aspoň pre potešenie. 💝

voňavá nádherka

fialka fialová, voňavá, krehká, nežná, úžasná...

jarná lúka sa prebúdza aj fialkami


ide sa robiť asi... sirup!

Pridať popis

fialkové zátišie 

PS: 
A kto sa to tvári nenápadne? Kto sa to vôbec neschoval do stolíka? Kto musí byť pri všetkom? 


27. decembra 2016

Grófkine rezy

Grófkine, Barónkine..., Hraběnčiny řezy... to sú rôzne názvy pre výborný jablkový koláčik. Pod rezmi si predstavujem niečo iné, toto je naozaj skôr koláč, ale myslím, že je hoden barónkinho stola. 
Hľadala som tento klasický recept na internete, pretože svoj recept som kdesi zapotrošila. Nikdy si nepíšte a neuchovávajte recepty na papieri. 
Snažila som sa dať dokopy svoj stratený recept a vyskúšala som ho opäť upiecť. Jablká mi vyšli menej sladké, čo mi vadí, tak som pridala cukor, ale ochuťte si ich podľa seba. Jablká sú v tomto koláči dôležité, tak sa s nimi pohrajte. Nie je to náročný koláč na prípravu, ale na čas a pýta si trochu viac trpezlivosti. Treba nasekať maslo, aj orechy, nastrúhať kilo jabĺk a cesto nechať odstáť... Ak vás to neodradilo, pustite sa do toho. 
Cesto by malo byť krehké, jabĺčka dodávajú potrebnú sviežosť a šťavnatosť, a hoci bielkový sneh je naozaj v miniatúrnej vrstve, vytvorí príjemné, sladko jemné prepojenie medzi jablkami a fantastickou chrumkavou orechovo posýpkovou zložkou. A toto je práve to "niečo", čo robí z obyčajného jablkového koláča grófkine rezy. 


Grófkine jablkové rezy


Recept na Grófkine rezy

Cesto:
450 g polohrubej múky
220 g masla 
150 g práškového cukru 
   6 g prášku do pečiva, podľa možnosti bezfosfátového (½ balíčka)
 4 žĺtky
 1 - 2 PL mlieka

Náplň:
1000 g nahrubo nastrúhaných jabĺk
1 - 2 ČL mletej škorice
vanilka (nie vanilínový cukor!)
½ ČL mletého zázvoru
 100 g cukru (ochuťte si jablká tak, aby vám chutili)

zvlášť:
 100 g nasekaných vlašských orechov

Sneh:
4 bielka
125 g práškového cukru

Postup:
Zmiešajte múku, cukor a kypriaci prášok. Nesnažte sa vytvoriť hladké, kompaktné cesto, lebo stratí krehkosť. Čím bude hladšie, tým bude tvrdšie. Maslo sa snažte nasekať nadrobno nožom, tak, ako to robia staré mamy. Následne, naozaj len zľahka, končekmi prstov dopracujte. Základ na cesto má vyzerať skôr ako posýpka. Žĺtka rozmiešajte s vodou a vlejte do zmesy. Opäť použite najprv nôž, a potom opäť cesto dopracujte prstami. Najvhodnejšie sú studené prsty, pod ktorými sa netopí maslo. :) Cesto sa vám teraz trocha viac prepojí.  Nehrajte sa s tým dlho.
Tak,  teraz asi ⅓ oddeľte, zabaľte do fólie a uložte do mrazničky. Zvyšok dajte odpočívať do chladničky aspoň na 1 - 2 hodiny. 
Medzitým si nasekajte nožom najemno orechy a nastrúhajte ošúpané jablká na hrubom strúhadle. Keby ste ich pomleli, statí sa orechová chrumkavosť, ktorá je veľmi dôležitá. 
Ochuťte jablká - je naozaj dôležité, aby vám chutili. Ak sú málo kyslé, pridajte aj trocha citrónu. 
Cesto, ktoré je stále vo viac sypkom stave vyberte z chladničky a vysypte na plech. Poutláčajte ho prstami tak, že vytvarujete zvýšené okraje koláča po všetkých stranách. (2-3 cm) Teraz posypte ochutenými jablkami, na jablká nasypte rovnomerne orechy a natrite bielkový sneh. Vyberte zmrznutý kus cesta z mrazničky a nahrubo nastrúhajte na bielkovu vrstvu. 
Šup do rúry, ktorá je rozohriata na 170 °C. Koláč je hotový, keď je zvrchu zlatistý. Počítajte cca 35 - 40 minút. 
A je to! 

Grófkine jablkové rezy

Barónkine rezy

Hraběnčiny řezy

Grófkine jablkové razy, recept

25. novembra 2016

Kalendár Sicilia 2017

Na svete sú nové kalendáre,
ako inak opäť o krajine, ktorá stále nie je dostatočne "preskúmaná". Ide to ťažko a pomaly, lebo máte potrebu sa opäť vracať tam, kde ste už raz boli. A ono vás to nesklame. Známe miesta, známi ľudia, máte proste pocit, že idete domov a len odbiehate do iných kútov. 
Tak, nech sa páči...

San Vito lo Capo
Castellamare del Golfo

Erice

Vanilkové cornetto a čerstvá káva


Siracusa

15. októbra 2016

Trapani

Trapani sa prebúdza
Trapani - pred západom slnka

Keď som druhý krát cestovala do Trapani, bol október, v Bratislave 7 stupňov a daždivosivo.
Keď som sa naklonila do okienka pred pristátim na letisku v Trapani, vítala ma tmavomodrá obloha, slnko a tyrkysové more s krásnymi útesmi! To je presne to, čomu sa vám proste nechce veriť a aj keď nechcete, začnete sa usmievať. Ako málo stačí ku šťastiu! 
Nastúpila som na autobus do mesta a všetko príjemné pokračovalo. Sveter aj vetrovku som napchala do tašky a užívala som si to. Všade okolo mňa leto, cesta sa vinie okolo olivových hájov a šofér je taký... typický sicílsky. Nie, nie, tento nemal telefón na uchu a cigaretu v ruke, hoci aj to sa stáva. 
Vtedy som to len tušila, ale dnes už viem, že pravý sicílsky šofér, to vám je niekto! To nie je anonymný namrzený, prísny pánko, ktorého nikto nepozná, o koho nikto nestojí, ktorý je celý zamračený a keď nastupujete premýšľate, či ste náhodou nevyviedli niečo, za čo by vás mohol možno aj potrestať a nepustiť do autobusu.
Nieeee :)  Sicílskeho šoféra všetci poznajú a všetci sa s ním chcú kamarátiť. Má dobrácke oči, vždy dobrú náladu, všetkých pozná a... nikam sa neponáhľa. 
Pomaly štartujeme, všetci už nastúpili, ešte dobieha mladá, pekná letuška. Kam by sme sa ponáhľali. Letuška zdvorilo pozdraví a trocha neisto vytiahne peňaženku. Šofér len žmurkne a "tajným" gestom kývne, aby si sadla. Letuška ešte úctivejšie poďakuje, krásne sa usmeje a schová peňaženku.
Slnko svieti, náš šofér si nahlas pospevuje a popiskuje spolu s pesničkou v rádiu. Ide mu to výborne, sem, tam sa niekto ďalší pridá a v autobuse je ešte lepšia nálada.Prechádzame mestečkom, keď odrazu nejaká postavička v diaľke kýva na náš autobus. Šofér zaostrí, ale o chvíľu sa naširoko usmeje, zastaví za prechodom a...nastupuje Pietro. 
Ciao, Pietro!!! Come stai??? :) Pietro sa srdečne zvíta a podáva pripravené peniaze. Ááá, šofér privrie oči, zakloní hlavu, urobí "tajné" gesto a Pietro s poďakovaním schová pripravené peniaze do vrecka. 
Zastávka. Čo nás asi čaká? Čaká tam zhovorčivá, veselá dáma, okolo štyridsiadky, ktorá potrebuje zaviesť ku kaderníčke na druhý koniec mesta. Pravdaže! Ide sa. Veselú debatu ukončí zastávka pri kaderníčke, pani posiela šoférovi obrovskú horúcu vzdušnú pusu a so smiechom vystupuje.
Cestu nám nečakane skríži nejaký pomalý motajko na ulici? No stress! Človiečik urobí ospravedlňujúce gesto, trocha zadrobčí, pobehne. Šofér sa smeje, zaškrípe brzdami, zatrúbi, zamáva a ide sa ďalej. Áááá tam idú po ulici nejakí známi. Aj tých treba pozdraviť. Stačí zatrúbiť a deduškovia sa pristavia, jeden zamáva palicou a veľká tetuša s plnými nákupnými taškami sa smeje a čosi kričí. 

Áno, sme tu. Trapani. :)
Ráno sa v tejto časti preháňajú cyklisti, bežci a psy
Trapani je maličké mesto, možno sa niekomu nezdá až také zaujímavé, ale ja mám rada jeho atmosféru. Je to tam všetko samý barok, pár načančaných ulíc, ktorými sa promenádujú domáci aj turisti, úzke uličky ošarpané, aj menej ošarpané, napchaté motorkami a autami, ale aj trocha širšie, kde miestni chlapci hrajú futbal. Vejúce prádlo v oknách, deduškovia v pásikovejj košeli, o paličke ale s modernými slnečnými okuliarmi na očiach, prístav s čerstvými rybami... a najlepšia pistáciová zmrzlina na svete!
Z jednej strany mesta je pôvodný prístav, kam sú nasmerované pekné staré domy, príjemná alej a parky. Na opačnej strane, kde  lode nikdy nepristávali je  len pár malých člnov, skalisté pobrežie a chudobné, na seba natlačené domy.
Keď sme sa sem prvý krát zatúlali, najprv som bola trocha sklamaná. Ale dnes to tam mám rada. Je tam príjemný kľud a svojím spôsobom má aj táto časť Trapani svoje čaro. Dokopy, natlačené na seba, strácajú domy svoj punc chudoby a ošarpanosti a spoločne tvoria zaujímavý a dokonca pekný obraz, ktorý v priebehu dňa stále mení farby. Ráno si tam chodia ľudia vychutnať prebúdzajúci sa deň, preháňajú sa cyklisti, psy, bežci, rybári si rozložia udice a pomaly začína deň. Môžete sa vyhrievať v príjemných ranných lúčoch a počúvať more a čajky úplne nerušene, bez hlučnej ulice, ktorá zostala schovaná za domami. A môžete dosýta dýchať slaný morský vzduch. Večer je to to pravé miesto na romantické schôdzky mládeže. Ale hlavnú úlohu preberajú večer ulice a uličky v centre, kam autá nesmú a ktoré sa úplne doplna dopchajú stolmi a stoličkami a všade je hlučno a veselo, spevavo a voňavo. Takže mať hotel v centre je síce fajn, ale platíte svoju daň. :)


Rande pri západe slnka
Ráno to tu obsadia rybári 

Ušiel som ocinovi

Prístav v Trapani, farebné rybárske lode

Trapani porto

Ponáhľať sa netreba
Barokové okná v Trapani

Farebné okná v Trapani 







2. októbra 2016

Vegetariánsky boršč podľa Antónie Mačingovej

Milujem túto skvelú polievku. Okrem toho, že je naozaj dobrá, málokedy do seba dostanem toľko dobrých vecí pokope. Hlavne cviklu. Mám ju rada, ale zabúdam si ju pripravovať.  A počujte, čo o nej napísala sama pani Antónia: "Táto polievka obsahuje vysoký podiel koreňovej zeleniny, preto veľmi efektívne odburáva podkožný tuk vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov." Tak, ešte aj toto! Keď vám to už nespaľuje, ako voľakedy, je to ďalšia motivácia vyskúšať. 
Hlavný dôvod, prečo ju uverejňujem na blogu je fakt, že niektoré kamarátky mi povedali, že polievka im nechutila. ??? A tak som si uvedomila, že zopár vecí robím predsa len inak. Napriek tomu recept nenarušujem a nemením, takže nadšencom, ktorí sa chú "najesť do štíhlosti" nič nenaruší ich režim. 


Vegetariánsky boršč podľ Antónie Mačingovej
Ako na to:
 ( veľmi mi vyhovuje, že ako mierku používa pani Antónia malú kompótovú misku) 

Najprv si na drobné kocky nakrájajte koreňovú zeleninu. Je na vás, aké veľké kocky, ale ja ju musím mať čo najdrobnejšie nakrájanú. Tak nám to chutí najviac. 

1 miska mrkvy 
1 miska petržlenu
1 miska zeleru
1 miska kalerábu
1 miska zelenej papriky - ja používam červenú, lebo mám radšej jej chuť
3 misky cvikly

korenie:
mleté čierne korenie
soľ
mletá rasca
5 bobuliek nového korenia
3 bobkové listy
olej
1 stredne veľká cibuľa 
2 strúčky cesnaku
mletá červená paprika ( ja pridávam aj štipľavú červenú papriku) 
paradajkový pretlak ( ja dávam čerstvé, obarené a ošúpané paradajky)
talianske korenie - pridávam

(Antónia Mačingová, Najedzte a do štíhlosti 1, str.57)
Postup: na oleji si osmažte všetku koreňovú zeleninu. Oleja sa nemusíte báť, obsahuje nenasýtené kyseliny a pomáha roztápať podkožný tuk. Zeleninu za stáleho miešania restujte 15 minút. Osoľte, okoreňte, pridajte rascu, nové korenie, bobkový list a pridajte nakrájanú papriku. Opäť chvíľu miešajte, pridajte mletú červenú papriku a prilejte pol litra vody.  *
Varte do zmäknutia koreňovej zeleniny.  Následne pridajte uvarenú cviklu a varte ďalej.  
* V tomto bode pridávam nakrájanú čerstvú cviklu, to je asi hlavný rozdiel oproti pôvodnému receptu.  Používam čerstvú cviklu, pretože myslím, že sa uvoľní všetka tá úžasná chuť cvikly,. Z uvarenej to už nedostanem. A zároveň pridám talianske korenie. ) 
Kým sa varí polievka, pripravte si na panvici na oleji osmaženú, na kocky nakrájanú cibuľu. Pridajte na plátky nakrájaný cesnak, chvíľku osmažte (ja ju nechávam až do ružova) a pridajte paradajkový pretlak. 
(Paradajkový pretlak nemám rada, preto používam čerstvé paradajky. Umyte, dajte do misky a polejte vriacou vodou, nechajte postáť a ošúpte. Nakrájajte na kúsky a môžete hodiť do panvice s cibuľou, podusiť spolu a vliať do polievky. Nechajte všetko povariť, môžete doliať vodu, paradajky tiež odovzdajú svoju chuť a rozvaria sa. ) 

Nechajte prevariť, prilejte vodu a vlejte do varenej zeleniny. Ak by bola polievka hustá, prilejte vodu a nechajte ešte raz prevrieť. V závere môžete pridať petržlenovú vňať. Má vysoký obsah kremíka a pomáha vlasom, pleti a pokožke.

Boršč chutí výborne s hustým, lahodným gréckym jogurtom, alebo so smotanou. Na záver - ak máte radi ešte pikantnejšiu chuť, môžete posypať talianskym korením. Používam ho skoro všade. Polievka, ktorú varím ja, má mať v podstate zastúpené všetky chute okrem horkej: slanú, sladkú, kyslú aj štipľavú. Dosoľte radšej na konci a ak je málo kyslá, dolaďte citrónom, alebo limetkou. 
Ak si to zhrnieme: rozdiel je v tom, že používam červenú čerstvú papriku, nie zelenú, ďalej  sladkú, ale aj štipľavú mletú papriku, čerstvú cviklu namiesto varenej a čerstvé paradajky namiesto pretlaku)
Tak... už len dúfam, že to nie je nezrozumiteľné.

Zeleninový boršč

Zelninový boršč s gréckym jogurtom chtí výborne


Vegetariánsky boršč s gréckym jogurtom 

Vegetariánsky boršč so smotanou

Vegetariánsky boršč podľa Antónie Mačingovej

Talianské korenie, ktoré používam skoro do všetkého

Talianske korenie vám doladí chute 


11. septembra 2016

Spomienky na Sicíliu II. Castellamare del Golfo


"Mám pocit, že som niekde, kde sa zastavil čas. Ako v inom svete. Taká ukľudňujúca atmosféra..." povedala moja priateľka, keď sme kráčali ku kaviarničke na naše ranné cappuccino. Presne kvôli tomuto pocitu som sa sem opäť o rok vrátila a som rada, že som to necítila tak len ja. 
Castellamare del Golfo je malé prístavné mestečko, vzdialené asi 30km od Trapani. Nevyniká úžasnými pamiatkami, je to však typické talianské mestečko s talianskym pôvabom a hlavne - nie je tam zatiaľ veľa turistov. Vraj má svoju mafiánsku históriu, zopár sa ich tu narodilo, dokonca pred niekoľkými rokmi tu vraj boli posledné prestrelky. Ale nebojte sa, to je už minulosť. 


Castellamare del Golfo, Sicília

Mám veľmi rada čas, keď sa mesto prebúdza. Obchody a obchodíky sa postupne otvárajú, z okná sa spúšťa košík, do ktorého pekár vloží čerstvé pečovo a starenka si ho spokojne roluje rovno do kuchyne, malé kaviarničky vykladajú stoličky, pripravujú stoly, všetko sa leští a chystá -  vnímate úžasnú vôňu kávy, ranné cappuccino predsa musí byť... Ale najradšej mám v Castellamare prístav a jeho rannú atmosféru. 
Prístav má pre mňa čarovnú polohu - je obkolesený z jednej strany skalnatými kopcami a nad nimi sa väčšinou vznáša romantický opar. Postupne prichádzajú malé farebné člny a rybári vykladajú svoje úlovky. Neviem, kedy vstávajú a koľko hodín trávia na mori, ale to, čo hrdo nesú, to sú len dve, tri malé bedničky, často len jedna. Na brehu už čakajú miestni a netrpezlivo vyzerajú a nakúkajú. Ćo to dnes ráno bude???
Pred rokom sme sa vybrali do prístavu s tým, že kúpime čerstvú rybu. Postavili sme sa do radu a zistili sme, že vôbe netušíme, ktorá ryba je dobrá. O chvíľu sme si uvedomili, že nás všetci predbehli a vykúpili skoro všetky ryby. Už tam nebol nikto a tak sme prišli na rad my. Bolo nám jasné, že zostali tie horšie. No... predsalen sme čosi kúpili, dali sme si poradiť ??? a ... zistili sme si, že nevieme, ako ju pripraviť. Rybár poradil, a tak to dopadlo celkom dobre. 
Ale tento rok som si to už len užívala - pozorovala celý ten rituál - ako prichádza nový čln, nedočkavosť v očiach čakajúcich na brehu, dohadovanie, doťahovanie, žartovanie. Rada sa vraciam na miesto, ktoré sa ma dotklo a Castellamare ma nesklamalo ani tentokrát. Opäť stretávame  starého Antónia, 80 ročného rybára, ktorý je stále čiperný, pracovitý a "Je stále veľmi dobrý." to hovoria jeho kolegovci a uznanlivo pokyvujú hlavou. 
Člny prichádzajú, odchádzajú, niektorí rybári čistia a dávajú do poriadku svoje siete, iní debatujú, každú chvíľu sa vám niekto prihovorí. "Aký to je pes? Ja mám rád psov. Odkiaľ ste? "ani neviete ako, už ste v debate, kedy síce nehovoríte rovnakým jazykom, ale akosi sa rozumiete, spolu sa smejete a máte pocit, že ste sa porozprávali. 
Na hradbách sme pozdravili milú starú pani a tú okamžite zaujala naša priateľka. " Aká si ty bella, moja bella, ako sa voláš? Nežne pohladká priateľku a v očiach má akýsi smútok. Voľačo nám po taliansky vykladá, ale nerozumieme... " To je tvoj syn? Krásny, a to už má v očiach slzy." Vyobjíma nás, pohladká a zamáva na rozlúčku. Ktovie, aký osud má táto milá žena, všeličo nás napadne aj vzhľadom na minulosť mesta...
Potom kráčate úzkymi uličkami, zdravíte sa so psami a mačkami, tetušky sa vracajú z nákupov, občas sa zastavia a porozprávajú. Treba tiež nakúpiť. Vojdte do sympatického obchodíka a o chvíľu vojde starší pánko. Postaví sa vo dverách a začne spievať. Predavačka si dá ruky v bok a odpovedá - tiež spevom. Chvíľu sa tak prespevujú a vy len pozeráte a máte ešte lepšiu náladu.  Potom si niečo ešte vydebatujú.  Aj ostatní nakupujúci sa zastavia a čosi "prihodia". Po chvíli si uvedomíte, že nemáte nachystaný fotoaparát a že ste tú spevavú chvíľu úplne zmeškali. No, ešteže zostala v hlave. 
Aaaaa, zabudli sme na to najdôležitejšie. Ak budete v prístave, neponáhľajte sa. Sadnite si na ranné cappuccino a croissant, pardón, na cornetto! Vyberte si čokoládový, vanilkový, pistáciový či len obyčajný. Všetky čerstvé a chrumkavé , k tomu voňavá káva a výborní priatelia. Poznáte niečo lepšie? 

Úlovok
Castellamare del Golfo
A krátke video: 

https://youtu.be/gLehl2BwHF8