8. mája 2015

Náš kocúrik sa volá Jeoffrey

Je to zaujímavé, ako niekedy dokážeme zmeniť to, čo sa nám zdá definitívne a jasné. Nikdy som nechcela psa do bytu a máme Mafinku.  Mačku som však nechcela zo zásady. To bolo pre mňa jasné a definitívne NIKDY! 
A teraz sa teším na kocúrika a už sa neviem dočkať, kedy si ho budem môcť konečne priniesť domov. 
Nečakane ma inšpirovala Heny so svojou nádhernou, elegantnou Ruskou modrou. Keď som sa na vlastné oči presvedčila, že Arthur má aj veľmi dobrú povahu, odrazu mi bolo jasné, že kocúrika chcem. Našla som si tiež modrú, lebo sa mi páči farba, ale najdôležitejšia bola pri výbere povaha. Takže, kartúzska!  Všetko je dohodnuté, kocúrik sa narodil a ja som si mohla prísť vybrať zo štyroch bračekov. 
A tak som navštívila mačičkovskú domácnosť, kde porodili dve maminky a dom plný pätnástich rozkošných mačiatok. Najprv som sa len kochala sivou mäkkučkou kožušinkovou kôpkou ktorá spoločne spokojne odfukovala. Občas sa pomrvila nejaká hlavička, vystrčila labka, či chvostík a kôpka spala ďalej, pokým sa nezobudil nejaký nezbedníček. 
Napríklad Denisko. Otvoril očko, aj druhé, rozkukal sa a hneď chmatol najbližšieho spiaceho bračeka, či sestričku. Potiahol za uško, pohryzkal, tlapol pacičkou, alebo chytil zúbkami za obojček a spiace mača ťahal von.  Vstávame! A už bola zábava. 


Denisko (s bielym obojčekom) v bračekovom náručí

Denisko sa zobudil!

Denisko - budíček v akcii s bračekmi


Denisko sa pripravuje na nový skok


Denisko s ulovenou korisťou


Denisko bol asi najväčší nezbedníček a neposedníček. Odvážne sa prechádzal po okraji košíka, nebojácne zoskakoval a potom si sadol a "odmeriaval" si vzdialenosť po stoličku. Dnes ešte nie, ale zajtra možno... Ponaháňal plyšovú myšičku a potom unavený slastne zaspal aj s korisťou. Ale len do najbližšieho "šuchu". 

Bolo ťažké vybrať si MÔJHO kocúrika. 
Okamžte sa ma ujal malý, veselý, akčný kocúrik so žltým obojčekom. Cyrano. Bol rozkošný, chcel sa so mnou hrať a začal mi dokonca lízať ruku takým zlatučkým ružovým drapľavým jazýčkom. "No toto! To je láska!" povedala pani Hanka. Ale čo z toho,miláčik, ty si z iného vrhu a si zadaný... :( To je smolka, tak som si ho aspoň pomojkala a nafotila.  Kocúrik sa mi predviedol asi zo všetkých najviac. Zatancoval na parkete, ukázal, ako sa odvážne púšťa do boja, aj ako vie šikovne uchmatnúť myšičku sestričke. Nič sa nedá robiť, čau, lásko, na shledanou!
Moja "žltá "zadaná láska s uchmatnutou myškou

Odvážny krásavec Cyrano

Tak ktorého ???? "Skúste si vziať tohoto s karmínovým obojkom. " Sedel mi na kolenách, nechal sa škrabkať, neutekal... hm? Žeby tohoto? Bol to odvážny kocúrik, fešák, šikovnučký, zlatučký... 
Na začiatku som si povedala, že vyberiem si toho, ktorý bude dôverovať mojej ruke. Skúsime ešte posledný malý test. A tak som ho položila na vyvýšenú plochu a sledovala. Kocúrik sa bez problémov hral s myškou, a keď začal premýšľať, ako zíde dole, podložila som mu ruku. Hm? Zaváhal, ale rozhodol sa, že zíde bez mojej pomoci. Skok, a bol o poschodie nižšie, skok, a zgúľal sa na zem... No toto! :(  Čo teraz? Veď už som bola viac - menej rozhodnutá... 
Som krásny, šikovný a odvážny
Teraz som vysoko a nebojím sa!
Nádherný kocúrik, ale testom o Alenkinu ruku neprešiel...

Ďalší kocúrik, Diego de la Indigo sa niekam vytratil, ako sme neskôr zistili, zavŕtal sa do poličky s knižkami a tam odpočíval. No a ešte tu bol jeden malý, maličký, asi najmenší zo všetkých... s modrým obojčekom. Nebol to ani nezbedníček Denisko, ani odbvážny a nezávislý Cyrano. Skôr opatrný, bojazlivý ale veľmi zvedavý, vnímavý a hravý.  Už sme sa na začiatku troška zoznámili, opatrne si ma obzeral. Tak som si ho tiež vzala na ruky. Mača pišťalo, mňaukalo, ale neutekalo odo mňa preč. Naopak, tlačilo sa ku mne, vyliezalo mi na krk, vliezlo mi pod tričko... Keď som ho poškrabkala, nastavovalo krk a tvárilo sa blaženučko. Toto dosť narušilo moje rozhodnutie... OK, šup s tebou na najvyššiu plôšku škrabadla.  Môj prcek bol opatrný, vôbec sa nesprával tak odvážne a suverénne. ako jeho braček - favorit.  Skúmavo sa obzeral a keď sa rozhodol ísť dole, podložila som mu ruku. Čo urobíš? Zaváhal a potom vystrel jednu labku... druhú... a pristál na moje ruke. No toto! Žeby? 
To je také ťažké!!! Vložila som ho do košíka medzi ostatné mačiatka a začala som škrabkať iné spiace mača. Môj prcek sa zrazu postavil a vykročil ku mne, akoby chcel povedať, "Ja som tu, ja!" Tak som ho poškrabkala a opäť som poškrabkala iné mača. Zase sa vystrčil môj maličký, dokonca vystretou labkou snažil chytať moju ruku. A tak ma zlomil. Už mi to bolo jasné. To je Jeoffrey! 


Môj modrý kocúrik Jeoffrey

Lov myšičky a testovacie škrabadlo

Som malý Chartreusik - francúzik a volám sa Jeoffrey!

4 komentáre:

  1. Hezký večer,
    objevila jsem Váš blog náhodou a jsem tomu velice ráda... Povídání o kočičkách je krásné a fotky a video - bonus! Věřím, že bylo těžké vybrat si toho svého mazlíčka mezi tolika mazlivými klubíčky... Ať Vám dělá kocourek hodně radosti! Maru

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hezký večer aj vám! Ďakujem za milé slová a prianie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Moc pěkný článek. Udělal mi radost, taky jsme si byli vybrat kocourka (Syrana) tedy - spíš si vybral on nás. Moc se na něj těšíme a vám přejeme s Jeoffreyem hodně štěstí.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Takže to budeme rodina :) :) :) Ak chcete, napíšte mi na mail: poetryoflife@hotmail.sk a pošlem vám nejaké Syranove fotky.

    OdpovedaťOdstrániť