13. septembra 2015

Ako som sa snažila vychovávať mačku

Teda, vlastne, kocúra. Presnejšie, kocúrika. Veď má len 3 mesiace. Takže všetko pôjde, ako po masle. Kocúrik je to veľmi inteligentný, a to, že je veľmi zvedavý je prejav inteligenice. 
Ideme na to. Výchova! 
Kocúrik potvrdzoval neustále svoju vysokú úroveň, aj to, že úplne chápe, čo chcem. No zároveň mi dával najavo, že verí, že aj ja so svojou inteligenciou pochopím jeho jasný odkaz.
Spálňa. Tu sa musím pochváliť, že som získala jeden bod pre seba. Na malý moment som zaváhala a pustila som práve prinesené úbohé, vystrašené mača do svojej spálne na noc. Asi bude spinkať pri posteli, celé šťastné, že som ho prichýlila. Hm. Mača sa vôbec nesprávalo ustrašene. Pochopilo príležitosť zoznámiť sa s novým, nepreskúmaným územím a od radosti začalo lietať po celej izbe. Po nábytku, po posteli, aj mne po hlave. Tak, toto nie. Múdro som zareagovala temer okamžite a malého Batmana som s patričným vysvetlením vypustila na územie za dverami. Chvíľu sa ma mača snažilo citovo vydierať zúfalým mňaukaním, potom pritvrdilo a skúšalo škrabkať na dvere. O chvíľu som však už počula, ako naháňa pískaciu myš a lomozí s loptičkami. Vydýchla som si, lebo zaspávať s takým pocitom viny by nebolo ľahké. A ráno.. ma čakalo za dverami. To sa mi páčilo. Večer sme mali takú hru.  Mača sa pokúšalo vbehnúť mi do spálne. Ja som sa vždy snažila odpútať jeho pozornosť, rýchlo vbehnúť do izby a ešte rýchlejšie zavrieť dvere. Nemala som z toho však dobrý pocit. 
Našťastie, aj tu Jeoffrey prejavil svoju inteligenciu a po čase pochopil, že to je zakázané územie. (alebo stratil záujem) Každé ráno ma čaká za dverami, ak je doma aj Mafinka, tak obaja.  Malý sivý Jeoffrey a veľká čokoládková Mafinka. Sedia vedľa seba a musím ich oboch pohladkať súčasne. Potom sa spoločne presunieme do kúpeľne, kde obaja sledujú všetky moje aktivity, Jeoffrey sa pokúša skočiť do vane, alebo aspoň mi sťahuje podložku, prehodenú cez vaňu. Ak sa mu zdá, že si pridlho umývam zuby, uhryzne ma do nohy a smeruje ma k svojim miskám. Keďže som celkom inteligentná a chápem, čo chce, naložím mu misky. 
Aspoň cez deň si tu poleňoším...

Stôl. Stôl je zakázané územie! Neviete, ako na to??? Bod pre Jeoffrea. Zatiaľ. Stôl v obývačke - no, tam som nebola dôsledná od začiatku a vraj, čo raz mačke dovolíte, už si to nedá. Chvíľu som sa snažila, ale keď som pár krát videla, ako Jeofrey bleskurýchle vyskočí v nestráženej chvíli na stôl, zvalí sa slastne na klávesnicu počítača, alebo na rozložené papiere a tvári sa, že tvrdo spí aspoň od včera, tak som rezignovala. 


Jeoffrey a odpočinok na mojej klávesnici... 

Jeoffrey a myš...

Nerušiť! A v žiadmom prípade nedávať dole zo stola...

Alebo mi upratuje stôl. Lepidlo treba zgúľať na zem, to na stôl nepatrí. Podobne perá a ceruzky. Ak ich mám uložené, tak ich treba trocha poobhýzať, ale ak ich nemám uložené v krabičke, treba ma potrestať. Po jednom ich všetky postupne zgúľať zo stola na dlážku. Aj papierov mám priveľa na stole, preč s nimi. Pár hmatov a všetko je pod stolom. No a keď som dobrá, môžem ho hladkať. To sa vyvalí vedľa mojej pravej ruky, slastne pradie a prijíma moje hladkanie. A aby som hladkala poriadne, pre istotu sa zvalí na klávesnicu a tým ma zablokuje pre inú činnosť. 

A keď chcete vedieť, ako to vyzerá naživo, pozrite si krátke video...

https://youtu.be/vuhunm6uwok

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára