Zimy na chalupe boli krásne. Všade boli kopce snehu a niekedy napadalo toľko, že jednu lopatu sme mali pre istotu v chalupe, aby sme sa ráno vyhrabali. Otec odhrabal najprv dvere a potom sme všetci zobrali lopaty a išlo sa na to. Vonku mrzlo, ale svietilo slniečko a my sme sa smiali a odhadzovali sneh, deti sa po ňom váľali, mama varila obed a vždy nám nachystala náš obľúbený horúci čaj z materinej dúšky - s medom a s citrónom. Ňam.
slnečné ráno nad Banskou Štiavnicou |
zasnežené chalúpky a kopce |
ako sme chalupu zo snehu vyhrabali |
v zime sa voda zo studne vyťahovala vo vedre |
Kým boli deti malé, spávali cez deň zásadne vonku, aj v zime. Najmä jeden uvrešťanec najbezpečnejšie zaspal v kočíku, zababušený v kožušinovom fusaku. Pamätám, že raz nečakane “zahučala” strecha a plná dávka z polovice strechy spadla rovno na kočík. Keď sme kočík konečne vyhrabali, naše dieťa spalo bez toho, aby si všimlo, že bolo práve zasypané lavínou.
adamko z ruskej zimnej rozprávky |
Všetky chodníčky v kopcoch nad Štiavnicou sú také úzke, že sa tam odjakživa zmestila len jedna osoba. V lete, keď sa ponáhľate, musíte dávať pozor, kam šliapete, lebo občas to chrupne a vy viete, že ste zase stretli slimáka. No a v zime... sa radšej neponáhľate. Ak to predsalen chrupne, boli ste to asi vy.
štiavnické chodníčky sú úzke |
Keď je všetko zasypané snehom, trčia len biele strechy s komínmi. Vtedy sa drevený popol nevyhadzuje, ale šetrí sa, aby sa ním mohli posypať štiavnické strmé chodníčky. Aby sa všetci, ale hlavne deti a štiavnické starké mohli po uzučkom chodníčku bezpečne dostať, kam potrebujú.
Zimy v Štiavnici sú proste krásne. Najradšej mám, keď tíško padá sneh a krásne vŕzga pod nohami, vo vzduchu sa vznáša vôňa dreva zo štiavnických komínov, občas zabreše pes a vy máte pocit, že všetko je spomalené a tak sa vôbec nikam neponáhľate.
A tešíte sa na teplú piecku a dobrý voňavý čaj v starodávnych tučných šálkach.
Zimy v Štiavnici sú proste krásne. Najradšej mám, keď tíško padá sneh a krásne vŕzga pod nohami, vo vzduchu sa vznáša vôňa dreva zo štiavnických komínov, občas zabreše pes a vy máte pocit, že všetko je spomalené a tak sa vôbec nikam neponáhľate.
A tešíte sa na teplú piecku a dobrý voňavý čaj v starodávnych tučných šálkach.
niekedy, keď nasneží, trčia zo snehu len komíny |
štiavnické chalúpky pod snehom |
zimná záhrada, keď si zima v Štiavnici oblečie biely závoj |
naše veselé zimné prechádzky |
a voňavý čaj z materinej dúšky v tučných šálkach... |
jéj, no to je krásne...už tam chcem ísť nielen v lete ale aj v zime :)
OdpovedaťOdstrániťVynikajúce, vďaka týmto nádherným fotografiám urobeným umeleckým okom som sa preniesol do detstva a navyše s takým krásnym poetickým komentárom. Vďaka
OdpovedaťOdstrániť