poetry of life : Tam, kde je dom plný detí, mačiek a psov

Je vždy veľmi zaujímavé fotiť deti. Jednak preto, že sú neustále v pohybe, nepočkajú, kým si zaostríte a keď je okolo ešte aj prababička, deduško, babička a rodičia, mačky a psy, neustále hrozí, že fotky budú samá ruka a noha. Ale zvládli sme to. Jeden pes zostal vonku, ďalší za sklenenými dverami a mačky sa zrejme dobrovoľne vyparili. Predsa len, toľko rúk na jeden chvost - to je dosť nebezpečné a mačka nerada prichádza o svoju dôstojnosť.

Katrin s obrovskými očiskami bola asi najvďačnejší objekt - asi aj najťažší. Neustále sa vrtela a neobsedela ani chvíľku. Rodičia si želali aj klasickú rodinnú fotografiu a hoci som nacvakala si 50 snímkov, fotografiu, kde všetci sedia usporiadane a v kľude sme jednoducho nedosiahli. To, čo máme, je dosť presný obraz ich rodinky. :) Ale toľko výrazov, koľko sa v priebehu pár sekúnd dokáže zobraziť na detskej tváričke je pre mňa niečo, čo ma stále fascinuje.

Neodpustila som si na záver pridať aj jednu totálnu "gýčovku" kde sa mi však strašne páči výraz, s akým pozerá Katrinka na svojho ocinka.