Deti mali na chalupe malý raj. Babka a dedko ich brali so sebou kedykoľvek to bolo možné a tak tam spolu vyrastali a vyvádzali. Najväčším lákadlom bola pumpovacia studňa a dreváreň, plná tajných pokladov.
Jedno obdobie mal jeden náš nezbedníček trocha čudnú záľubu. Každú chvíľu som začula niečo také, ako: "On"dnes ocikal mačku!" "A dnes zase ocikal Bleska!!
To už asi nie je náhoda, ten chlapec sa asi rozhodol trafiť všetko, čo sa hýbe, to budeme musieť asi riešiť. Vtom opäť dorazila sesternička Andrejka s veľkým plačom: "Aaaaa, dnes ocikal mňa!
"Čože???!
Prišiel , či skôr sa neochotne dovliekol so sklopenými ušami.
"Je to pravda?"
"Hmmm..., ja som ju nechcel, ale keď ona sa na mňa stále pozerala."
"???!!!"
"Aaaa aale... keď ja, ja som iba chcela vedieť, ako cikajú chlapci. Ja som nevedela, že oni cikajú tak ďaleko :( "
Tak, takéto príhody sme zažívali denne.
Ale chlapec sa snažil byť aj užitočný, rád pozoroval dedka pri práci a niekedy mu aj rád pomohol!
Po zime bolo treba chalupu zakaždým dať do nového šatu, teda hlavne steny, ktorým dali zabrať zimné snehy, siahajúce skoro až po strechu. Štiavnické domčeky sú totiž skoro všetky postavené z kameňa a z hliny.
Prišli teplé dni a dedo si konečne naplánoval, že sa do toho pustí a tak... sa pustil. Všetko najprv poriadne oškrabal, sem - tam bolo potrebné urobiť aj nejakú tú dieru. Potom všetko poriadne pozatieral a vyrovnal. No, bol to zaberák na dedove choré kríže, ale slniečko svietilo, práca šla od ruky a blížil sa čas na dobrý obed. Adamko podával dedovi náradie, nosil mu vodu, občas niečo prisypal a dedo mu dovolil aj "maltovať" - až bolo hotovo. Chalupa sa musela sušiť a dedo si mohol ísť pochutnať na obede a pivku.
Ešte pauzička na kávičku s dezertíkom... Hm, kávičku si dedko a babka dávali vždy za chalupou, pretože poobede tam príjemne svietilo slniečko. Adamko... sa vyparil.
Tááák, ešte sa pretiahnuť a dedo si išiel v dobrej nálade pozrieť, ako pekne sa suší jeho poldňová práca.
To, čo našiel, nečakal. Poobíjanú chalupu s dieriskami a Adamka, ako s obrovským nasadením a elánom vytĺka kladivom ďalšie a ďalšie diery do steny. "Dedo, vidis, ako ja dobue pacujem?" Sak? Ja mám velkú silu! A budem aj maltovať!
Bolo to na infarkt a babka nevedela, či má zachraňovať deda alebo Adama.
nerozlučná dvojica |
To už asi nie je náhoda, ten chlapec sa asi rozhodol trafiť všetko, čo sa hýbe, to budeme musieť asi riešiť. Vtom opäť dorazila sesternička Andrejka s veľkým plačom: "Aaaaa, dnes ocikal mňa!
"Čože???!
Prišiel , či skôr sa neochotne dovliekol so sklopenými ušami.
"Je to pravda?"
"Hmmm..., ja som ju nechcel, ale keď ona sa na mňa stále pozerala."
"???!!!"
"Aaaa aale... keď ja, ja som iba chcela vedieť, ako cikajú chlapci. Ja som nevedela, že oni cikajú tak ďaleko :( "
Tak, takéto príhody sme zažívali denne.
Deti mali na chalupe malý raj. Pumpa je presne to, čo zaujíma chlapcov. |
Po zime bolo treba chalupu zakaždým dať do nového šatu, teda hlavne steny, ktorým dali zabrať zimné snehy, siahajúce skoro až po strechu. Štiavnické domčeky sú totiž skoro všetky postavené z kameňa a z hliny.
Prišli teplé dni a dedo si konečne naplánoval, že sa do toho pustí a tak... sa pustil. Všetko najprv poriadne oškrabal, sem - tam bolo potrebné urobiť aj nejakú tú dieru. Potom všetko poriadne pozatieral a vyrovnal. No, bol to zaberák na dedove choré kríže, ale slniečko svietilo, práca šla od ruky a blížil sa čas na dobrý obed. Adamko podával dedovi náradie, nosil mu vodu, občas niečo prisypal a dedo mu dovolil aj "maltovať" - až bolo hotovo. Chalupa sa musela sušiť a dedo si mohol ísť pochutnať na obede a pivku.
Ešte pauzička na kávičku s dezertíkom... Hm, kávičku si dedko a babka dávali vždy za chalupou, pretože poobede tam príjemne svietilo slniečko. Adamko... sa vyparil.
Tááák, ešte sa pretiahnuť a dedo si išiel v dobrej nálade pozrieť, ako pekne sa suší jeho poldňová práca.
To, čo našiel, nečakal. Poobíjanú chalupu s dieriskami a Adamka, ako s obrovským nasadením a elánom vytĺka kladivom ďalšie a ďalšie diery do steny. "Dedo, vidis, ako ja dobue pacujem?" Sak? Ja mám velkú silu! A budem aj maltovať!
Bolo to na infarkt a babka nevedela, či má zachraňovať deda alebo Adama.
deti radi dedovi pomáhali |
dreváreň je to správne miesto pre chlapov |
a každý chlap vie narábať s kladivom |
to sa robí tak, že sa poriadne trieska, vieš? |
naša silná trojka |
no teda, dobre som sa pobavila :) :) :)
OdpovedaťOdstrániťaj ja som sa bavila, hlavne keď ma Adamko ocikal :-D
OdpovedaťOdstrániťJooj, ja som tam zámerne vymazala meno, aby nebolo jasné, o ktoré dieťa ide. Teraz si ho bonzla. Neviem, či ti to odpustí :) :) :)
OdpovedaťOdstrániť